Sny vo vetre

Pridané 09. 08. 2018

Názov: Sny vo vetre
Žáner: dobrodužnýromantika, historický
Autorka: ​Erika Jarkovská
Séria: ​-
Vydavateľstvo: Enribook
Rok vydania:​ 2018
Jazyk: slovenský


Romantika a ja, nevšedná to kombinácia. Nečítam ju často (to však neznamená, že ju nečítam vôbec) a ani v realite nie som veľký romantik. Priateľovi všetky jeho snahy o romantiku vždy zdarne pokazím, už to radšej ani neskúša, chudák. Že by som bola ale úplne bezcitná potvora tvrdiť nebudem. V takom prípadne by som dnes nerecenzovala túto knižku od vydavateľstva Enribook, ktoré vydalo aj Alternautov od Petra Jelínka.

Enribook je trochu špecifické vydavateľstvo, ktoré je pomerne mladučké. Vzniklo len pred dvomi rokmi (2016) a stojí za ním autorka Erika Jarkovská. Cieľom Enribook-u je vydávanie jej vlastnej tvorby ale i pomoc iným autorom, ktorí by radi držali v rukách svoju vlastnú knihu. Logo tohto vydavateľstva je lapač snov. Z časti pretože Erika Jarkovská píše príbehy týkajúce sa indiánskej tematiky, ale aj preto, že tento lapač snov chytá sny ostatných a robí ich reálnymi. Všetko to funguje na princípe vlastného nákladu, ale Enribook ponúka dodatočný servis, ktorý zaistí všetko potrebné od korektorov až po distribúciu. Otázka: "Čo s tým?" tak mladých autorov už nemusí trápiť. Keďže mi je sympatické, ako táto dáma ponúka ochranné krídla nádejným autorom, dohodli sme sa na spolupráci ohľadom recenzných výtlačkov. Neznamená to však, že by som niekomu nadŕžala. Veď práve naopak, konštruktívna kritika posunie každého vpred. A že mňa to kritizovanie baví :-)

Aby som uviedla veci na pravú mieru, knihu Sny vo vetre som nebrala len preto, aby som sa na nej mohla vybúriť. Práve naopak, popis knihy mi bol sympatický a dočasnú zmenu žánrov z fantastiky, sci-fi a komiksov na osvieženie repertoáru som uvítala. Ale dosť dlhého úvodu, ako dopadla samotná kniha?


Rok 1804, prezident Thomas Jefferson poverí expedíciu Williama Clarka úlohou nájsť novú obchodnú cestu naprieč USA zo St. Louisu k Pacifiku. Na ceste im bude pomáhať Šošonská indiánka Sakagawea, žena francúzskeho obchodníka, ktorú William naučí anglicky. Počas ich lekcií sa ale zblížia o niečo viac ako by chceli. Sakagawea ostane tehotná s jej mužom a porodí malého syna Jean-Baptisteho, indiánskym menom Pomp. Kým pánovi Clarkovi nikdy nebolo súdené ostať s jeho indiánskou láskou, podarí sa mu aspoň vziať do opatery malého Pompa a vychovať ho. A ani chlapec  nemal v živote na ružiach ustlané, čo sa jeho lásky týka. V dospelosti opustí Ameriku a počas jeho služieb u nemeckého vojvodu nájde svoju vyvolenú i on...

„Ak ťa nejaká žena pustí k sebe tak blízko,
až cítiš ako vonia jej duša,
dýchaj zhlboka, silno ju objím
a už nikdy nepusti...“

Prvou vecou, čo vždy zaujme, je samotné spracovanie knihy a tým myslím predovšetkým obálku, hoci v recenzii tento aspekt neraz spomínam až ako posledný. Predsa len knihu podľa obalu nesúdime, ale nevravte mi, že tam ten cielený marketing na čitateľa nie je... Tvrdé dosky u tejto knihy sú naozaj vítanou zmenou, pretože v poslednej dobe mi na poličke pristávajú skôr mäkké väzby, ktoré sú pochopiteľne cenovo prijateľnejšie, ako pre čitateľa, tak aj autora vydávajúceho na vlastné náklady. Keď však potom nosím knižku do práce a z práce v kabelke či batohu, značne sa to podpíše na jej rohoch. Dva týždne nosenia hore-dolu však na knihe Sny vo vetre vôbec nie sú vidno. Fešák na obálke knihy tiež nie je na zahodenie, veď čo iné by sa k romanticko-historickému románu pre ženy mohlo asi tak hodiť. Mám malinkú výhradu iba k názvu, kde bola zvolená tmavá farba nápisu a tak názov mierne splýva. To je veľká škoda, keďže na chrbte knihy je použitá podstatne lepšie zvolená jemná žltá. 

Príbeh je celkovo rozdelený na tri časti, každá začínajúca citátom. Prvá časť je venovaná Williamovi Clarkovi a tie zvyšné dve už potom Jean-Baptistovi, pričom tretia časť je o niečo kratšia v porovnaní s predošlými dvomi. Čo sa týka príbehu, autorka sa zameriava skôr na kratšie dejové úseky, akési míľniky v životoch postáv, medzi ktorými je aj dlhšia odmlka. Niekedy sa dozviete detaily len retrospektívne cez spomínanie hrdinov. Mňa osobne kniha začala viac baviť až v jednej tretine, teda zhruba v tej druhej časti, ktorá sa venovala hlavne Jean-Baptistovi. Prvá časť však nie je nejak vyslovene zlá, mne však nesadla, hoci ani tak celkom netuším prečo. Možno je to tým, že mi úplne nesadol charakter Williama Clarka a ani manžela Sakagawey.

Ďalšia vec, ku ktorej by som osobne mala výhrady je aj živočíšnosť mužov. Nepotrebujú veľa k tomu, aby sa vzrušili, či aby o žene blúznili pri každej jednej ich činnosti. Nepríde mi, že by to tak naozaj fungovalo alebo že by muži boli tak zbláznení len kvôli kráse. Miestami mi to naozaj pripadalo, že ich buď trafil Amorov šíp, alebo vypili nejaký ten odvar lásky. Láska Williama i Jean-Baptista mi pripadala unáhlená a impulzívna, až som takmer nevidela, ako sa vlastne tie ich city dokázali vyvinúť do niečoho takého ako je vzťah.  

Za to naozaj silnou stránkou sú opisy, ktoré boli majstrovsky zvládnuté a neboli prikrášľované príliš kvetnatým jazykom. Naozaj som si užila aj časť s Majálesom, tá sa u mňa stala naozaj obľúbenou. Vedela som si perfektne predstaviť tú živú atmosféru, nadutosť urodzenej paničky, ktorá túto všetku parádu vnímala skôr ako sedliacke zvyky i ako mládenci liezli na máj pre venčeky. Navyše, všetky opisy sú naozaj vierohodné, čo sa týka samotnej doby. A to ma privádza k poslednému bodu, v čom Erika Jarkovská exceluje.

A nie je tým nič iné ako fakt, že celá kniha je inšpirovaná reálnymi faktami. Tie sú vysvetlené v doslove, kde nájdete informácie o všetkých hlavných postavách, ktoré boli v príbehu kľúčovými. Nevychádzam z údivu, ako z relatívne strohých faktov o životoch ľudí dokázala autorka vytvoriť plnohodnotný román, ktorý sa drží svojej historickej osnovy a aj tak dokáže prepliesť fakty s fikciou. Plus je určite aj to, že Erika Jarkovská vysvetľuje, aké otázky si ona sama kládla pri tvorení príbehu, vďaka čomu spoznáte jej myslenie o niečo lepšie. 

A ako by som teda knihu hodnotila? Asi na krásnych 7,5 z 10. A to som si istá, že zaryté fanúšičky romantiky, ktoré sa v tomto žánri pohybujú viac ako ja a tento druh čítania im proste vonia, by bez problémov dali aj viac. Pre mňa je však naozaj dôležitým faktom, že Erika Jarkovská dokáže zaujať svojimi knihami aj čitateľa, ktorý by tento žáner bežne nevyhľadával. A to sa nie každému autorovi podarí. 


Ďakujem autorke za recenzný výtlačok. 

7.5/10

Finálny verdikt: