Ollo: Země sváru

Pridané 27. 01. 2019
Názov diela: Ollo: Země sváru
Autor/ka: Háta Kreisinger Komňacká
Vydavateľstvo: Práh
Rok vydania: 2018
Žáner: fantasy
Jazyk: český
 

 Severské kraje a ich mytológia sú veľmi vďačnou témou pre akýchkoľvek autorov. Dávajú totiž možnosť predniesť epické príbehy v studených nehostinných krajoch plných temných lesov a burácajúcich vĺn po ostrých útesoch pobrežia, ktoré lemujú temné vody morí, tak,  že vám na pár minút vezmú dych. Po knižnej sérii Vlčí věk od Jaroslava Mosteckého a Hladovej smečky od  Martina Sládka pribudol do severského knižného sveta v českej literatúre ďalší podobný príbeh. Nie je síce taký typický vikinský v porovnaní s uvedenými dielami, ale do istej miery vás vie očariť. I keď sa nájazdy divochov a všetky brutálne boje so sekerami v rukách odvážnych bojovníkov v tomto prípade úplne strácajú, stále ostávame v okolí Škandinávie. Prebývame v jej nádhernej, častokrát nehostinnej prírode a spolu s hlavnými postavami prežívame jedno zaujímavé dobrodružstvo za druhým. A práve počas osláv letného slnovratu, kedy vtrhnú do hlavného mesta nepriatelia zaodetí do čiernej, rozohráva sa pomaly na knižných stránkach rozprávanie, ktoré vonia po krvi, pomste i odplate.

Hlavným cieľom samozvaných bojovníkov je, samozrejme, šľachta a jarl s jeho rodinou. Jarlova dcéra Ydalir však prežije a stane sa tak jedinou následníčkou trónu kmeňa, ktorý sa ocitol na pokraji vyhynutia. Aj keď jej na pomoc prídu hraničiari, ktorí vždy slúžili nielen jej rodine, ale aj rodine elfov, úloha, čo pred nimi stojí, sa odrazu javí ako ťažko splniteľná...

Háta Kreisinger Komňacká môže byť niektorým z vás známa aj vďaka jej povolaniu prekladateľky. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru, dejiny umenia a prekladateľstvo na Masarykovej univerzite. Preložila také tituly, akými sú napríklad Včely (Laline Paull), Němý (Andrew Taylor), Popel Londýna (Andrew Taylor) či Carova tajná dcera (Jennifer Laamová), čiže tituly pochádzajúce od nakladateľstva Práh, ktoré isto poznáte. A nedávno jej vyšla kniha s názvom Ollo.

Dej a spracovanie textu

Samotný dej ma chytil. Skupina Verných sa snaží dostať späť na trón dedičku po tom, ako jej rodina bola vyvraždená a ostrov padol do drápov zradcov a neznámych nájazdníkov v čiernych brneniach. Údel je jasný, obrancovia spravodlivosti sa majú dopracovať k želanému výsledku. Ľahko sa to povie... Ich snaha si vyžaduje veľa plánovania, veľkú kopu spojencov, špehov a, samozrejme, aj priamych stretov, počas ktorých nie všetko ide tak, ako by si jeden želal. Niektoré situácie hrdinov milo prekvapia a iné zase, naopak, im hodia polená priamo pod nohy. Príbeh sám o sebe nepredstavuje známe klišé a viacero dejových zvratov, mnoho z nich skutočne neočakávaných, vás udrží v napätí a v očakávaní z toho, ako sa bude zápletka ďalej odvíjať.

 Ollo je ale i fantasy príbeh, takže sa tu, pochopiteľne, stretneme s elfami, trpaslíkmi či s menej známymi magickými tvormi (sú to napríklad vodní démoni podobným vodníkom, ktorí nesú príznačné pomenovanie Nøkken). Napriek severskej premise však o viere samotnej príliš počuť nebudeme. Kláštory síce hrajú svoju úlohu v deji, nevieme však, aké božstvá vyznávajú. Toto tak trošku zamrzí, pretože sa tu objavia otázky, na ktoré by ste radi dostali nejaké odpovede. Tie ale neprichádzajú, a tak je na vás a vašej predstavivosti, ako túto problematiku uchopíte. Keďže je príbeh sám o sebe akýsi mix baladického eposu a klasickej fantasy, vyššie spomenuté nezrovnalosti mu tak trošku nepriamo ubližujú.

Autorka je obdarená schopnosťou písať sviežo, ľahko a hlavne pútavo, o tom sa spolu nemusíme naťahovať. Stačí si otvoriť knihu a začítať sa. I preto vás poteší fakt, že opisy, hlavne tie, ktoré sú zamerané na okolitú prírodu, voňajú po kvalite a okamžite vtiahnu do deja. Dobrá štylistika vám zase vyčaruje úsmev na tvári, pretože sa nebudete musieť prehrýzať textom, ktorý v tomto smere stráca svoj pôvab na začiatočníckych chybách. Vety, ale aj jednotlivé súvetia, pôsobia prirodzene, príbeh má logický sled a nie je tu lineárnosť, ani žiadna deus ex machina. Súboje by ale, na druhú stranu, mohli dostať dobudúcna oveľa viac priestoru, keďže aj na tomto boli isté pasáže príbehu (ako celku) postavené. Čo ma tak trochu  zarmucuje, sú opisy oblečenia prítomných charakterov, ako aj ich konečný vzhľad, ktorý pôsobil zanedbaným dojmom. Nielen ja, ale aj iní čitatelia budú mať tak trochu problém s predstavivosťou, ktorá aspoň čiastočne má zhmotniť hlavných hrdinov do nejakej konkrétnej podoby. V tomto prípade sa takt s vizuálnou stránkou opisu jednotlivých charakterov trochu potrápime...

Oveľa väčší problém predstavuje podanie deja. Forma príbehu sa tak trochu inšpirovala scenárom. Jednotlivé epizodické vsuvky, v ktorých sa skáče od jednej scény s konkrétnou postavou k tej druhej, pôsobia veľmi mätúco. Sú totiž nezatvorené, a tak sa väčšinou času ocitáme na rôznych miestach s rôznymi postavami, ku ktorým sme si zatiaľ nevybudovali žiadne puto, dobre ich nepoznáme a ani nemôžeme spoznať, keďže nevieme, čo sa robí a kam vlastne máme ísť či prečo.

Ďalší mínusový bod priamo súvisí s predchádzajúcim odsekom. Týka sa vnútorného členenia textu na úseky. Každá kapitola je totiž rozdelená na ďalšie menšie epizódy, ktoré zväčša nie sú dlhšie ako strana... niekedy ani to nie. Kvôli tomu rozčleneniu trpí vývoj postáv, časová rovina príbehu, prechod z jedného miesta na druhé, ako aj práca so zvyšnými výstavbovými jednotkami.  Občas teda medzi jedným a druhým malým celkom môžu prejsť mesiace či roky, míle i menšie kilometre –a my nevieme prečo. Jednoducho tápeme v tme.

Bolo teda trošku úsmevné, keď na začiatku knihy dedička trónu, Ydalir, vzplanula láskou k hraničiarovi, ktorého ani ona a ani my sme dobre nepoznali. Rovnakou záhadou ostalo aj to, odkiaľ sa tá spaľujúca láska vzala, pretože v samotnom príbehu mali minimálnu interakciu, pričom ich vzájomné puto hrá v celom deji tú najdôležitejšiu úlohu. Z toho vyplynulo, že Ydalir bola s hraničiarmi nejakú dobu, v texte je, myslím si, spomenutých pár týždňov? Možno by dobudúcna pomohol malý trik s dátumami na začiatku daných úsekov, ktoré by napomohli mapovať udalosti a chod času.

Vzhľad a grafika

Mnoho iných čitateľov vytklo knihe marketingovú nálepku „česká hra o trůny“. Musím sa priznať, že toto prirovnanie je naozaj zlým marketingovým ťahom, aj keď priláka mnoho zvedavých čitateľov. V konečnom dôsledku prináša ale sklamanie, možno rozhorčenie nad tým, že je potenciálny čitateľ – konzument vodený zbytočne za nos expresívnym prívlastkom, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Niekedy je menej viac. Príbeh nemusí mať okázalú nálepku, aby po ňom čitateľ siahol. Stačí byť trošku úprimný, triezvy v úsudku, vedomý si potenciálu predávaného produktu, pretože práve tak sa siahne po knihe s menšími očakávaniami, ktoré môžu nakoniec veľmi milo prekvapiť. V tomto prípade sa dostavilo sklamanie, pretože väčšinou, keď sa na trh uvádza niečo nové a s nálepkou „bestselleru“, nespĺňa to, bohužiaľ, ponúkanú kvalitu.

 Grafickým spracovaním je kniha veľmi zaujímavá. Ilustrácie si robila autorka úplne sama. Ide o čiernobiele ilustrácie – typické dynamické kresby, ktoré zručne dopĺňajú text, konkrétne scény, opisy a detailnejšie vyobrazujú prostredie, do ktorého je dobrodružstvo zasadené. Každý úsek v kapitolách začína kaligrafickým písmenom, niekedy sa tak tieto písmenká na jednej strane zídu aj tri, pretože, ako som spomenula, niektoré odstavce sú naozaj kratučké. Ilustrácie sú vždy zasadené do nádherného bohato zdobeného rámu, ktorý im dodáva určitú hĺbku. Aj z tohto dôvodu má môj obdiv. Nebála sa totiž experimentovať a aj keď jej to možno v istých miestach nevyšlo, ak ide o text alebo časom trošku okázalú preumelkovanosť konkrétnych ilustrácií, minimálne sa pokúsila vniesť do zaužívanej formy trochu sviežeho vzduchu.

Vo všeobecnosti ale kniha pôsobila ako snová rozprávka pre deti. Ak sa v budúcnosti zjednotí forma, a to aj tá vizuálna, keďže je potrebné brať ohľad aj na žáner, po ktorom sa siahlo a s ktorým sa naozaj občas tie výjavy tak trochu bili, bude to pastva nielen pre oči!

Hodnotenie a záver

Svojím spôsobom sa mi kniha veľmi páčila. Na druhej strane ma mrzí prístup autorky k forme príbehu, ktorý vyniká akurát tak opismi prírodnej scenérie. Nápad tu je. A je aj zaujímavý, pre väčšinu z nás aj pútavý, bol by aj dobre čitateľný, nebyť nezjednotenej formy a málo výraznej práce so štruktúrou textu. Tá totiž miestami našepkáva, že by kniha sama o sebe zniesla aj viac strán. Na konci sú síce dobré bonusy, glosár miest, rodokmene, slovníček, letopis, zoznam jarlov, určite by sa ale niektoré dali zakomponovať priamo do textu, čo by dalo čitateľovi viac bohatších informácií a vôdzok o svete, v ktorom sa odrazu ocitol.

Ollo má svoje kvality, aj preto sa mi nižšie hodnotenie dáva s ťažkým srdcom, ale mínusy jednoducho nepustia. O to viac ma to mrzí aj preto, že ide o chyby, ktoré by sa dobrou, naozaj dobrou úpravou úplne odstránili.


Ďakujem autorke za recenzný výtlačok a Yaonee za korekciu textu.
Recenzia vyšla aj na Fantasy-Svet.sk.

5.5/10

Finálny verdikt: