Stíny Země 3: Kairos Tempus

Pridané 23. 07. 2019
Názov diela: Kairos Tempus
Autor/ka: Ivo Hury
Séria: Stíny Země
Vydavateľstvo: AGADAH
Rok vydania: 2019
Žáner: sci-fi, postapokaliptický, steampunk
Jazyk: český
 

Vrták z tunelov starého sveta prišiel o Annu a teraz aj o Dolores, ktorá bola unesená v čiernej chodiacej rakve. Aby sa k svojej milovanej Brusinke dostal, bude musieť prejsť až do srdca vojnového konfliktu medzi Verneovcami a strojmi. Výsadok však skončí fiaskom, ale všetko zlé je na niečo dobré. Ervin so svojím tímom objaví vyslovený raj na Zemi. Je to však vôbec ešte jeho realita alebo doba? Rozhodnutia nebudú ľahké. Má si Ervin vybrať boj o minulosť alebo budúcnosť?

Kairos Tempus sa nesie v duchu deus ex machiny -  osud zrazu nahrá postavám do kariet a navedie ich na tú správnu cestu. Síce sa za tým všetkým bude nejaký príbeh ukrývať, neviem, akým smerom sa bude uberať a čo od neho máme očakávať, nakoľko máme málo informácií. Svojim pôsobom na toto všetko tak trochu sedí známe heslo Deus Vult, teda Boh to tak chce. Prečo, na to prídete časom pri samotnom čítaní.

Vo filme Pán prsteňov sa nikdy nerozprávali dve ženy medzi sebou. V Stínoch země zase Ervin skoro vôbec neriešil mužov, a teda vlastné pohlavie. Bol tam len on a vedľajšie (tzv. support) charaktery v podobe žien (samozrejme, že sa tu raz za čas objavil aj nejaký ten chlap, no ako na potvoru bol stále veľmi v úzadí). Ženské postavy boli jednoducho múzami Ervinovho rozhodovania. V jednotke Anna, v dvojke Dolores, obe dávali zmysel a pôsobili prirodzene. V trojke ale zrazu pribudla Tereza, Katrin, a to už začínalo pôsobiť oveľaviac umelo. Čo kniha to žena - Anna dávala zmysel, Brusinka bola príjemným spestrením celého dobrodružstva, Tereza bola zase nelogická, nesympatická a zmena správania nebola prirodzená. Najskôr mentálne zaostalá "pípa a píska", a potom zmena o 180 stupňov, ktorá začne na vás pôsobiť tajomne až o niekoľko strán neskôr. Potom tu je ešte Katrin, ktorej dôvody jej správania sú tiež zvláštne, ak teda nejaké má. Po troch knihách začína byť vidieť formulka, ktorou sa autor riadi. A i keď Tereza bola zvláštna postava, Katrin bola ešte zvláštnejšia. V hlave síce mala chaos z udalostí, jej zvláštna nymfomanská dychčivosť po sexe sa však prejavovala v naozaj bizarných situáciách. V druhom diele bolo vysvetlené, prečo slečny, ženy i staršie dámy boli Ervinom priťahované. V trojke sa však zdá, že narážky na sex sú už skôr nútené. Ervin nie je žiadny erotoman. Alebo minimálne erotika by nemala byť hybnou silou správania väčšiny postáv rovnakého pohlavia v jednom príbehu, pokiaľ sa teda nepôjde o nejakú tú knihu na štýl Päťdesiat odtieňov sivej.

Stále tu ostáva problém s určitým opakovaním slov, na mená postáv sa stále kladie zbytočný dôraz. Keď už raz je to Ervin, je jasné, že v druhom odstavci to tiež bude Ervin, ak tam medzičasom nebol spomenutý niekto iný. Opakovanie slov, na ktoré som narážala už v predošlých dieloch, ostalo. Nezmenilo sa. Uvedomila som si, že dôvod, prečo sa to opakovanie zdá horšie, ako je, sa nachádza vo fakte, že keď autor niečo opisuje, má tendenciu niektoré záležitosti ešte viac umocniť rovnakým slovom, aby to zdôraznil. Tým pádom sa stane, že máte napr. špecificky opísaný zvuk jedným slovom a na druhej strane sa opis vlastne opakuje s rovnakým prídavným menom, len v inej vete a za mierne iných podmienok.

Chválu však dostanú úvahy a myšlienky, ktoré príbeh doprevádzajú. Správy od autora preniknú k čitateľovi naozaj jednoducho, a tak sa z oddychového čítania stáva aj niečo viac. Donúti vás to zamyslieť, či sa vlastne nerútime do rovnakého scenáru ako naše postavy. Všetky tri knihy sa zaoberajú horúcimi ekologickými a inými témami. Tretia kniha prekypuje psychologickými úvahami, ktoré Ivo Hury pokladá cez Ervina priamo nám. Technických a iných pojmov sa autor snaží držať čo najpresnejšie, teda snáď s výnimkou jedného prešľapu, ktorý som si všimla - zkorodované zlato. Zlato nekoroduje, inak to nie je zlato. Pozlátené veci sa však môžu olúpať. Čiže by sa hodil iný opis alebo preveriť si fakty.

Kairos Tempus je bohužiaľ ochudobnený o ilustrácie. Prvé dva diely ich mali a boli veľmi vydarené, tá tretia, pomyslené veľké finále, však nie. Ilustrátor nedodržal termín a Ivo Hury sa rozhodol nečakať. Vydať tretiu knihu ochudobnenú o túto vymoženosť. A ak ide o finále v celej sérii, je toto trochu zvláštna taktika. Na kvalitu sa proste čaká a určite si počká aj každý, kto chce dostať poriadny produkt. Na konci knihy stále ostalo "obálka a ilustrace", čo svedčí o uponáhľanosti.  

Na vyvrcholenie tohto postapokalyptického príbehu o Vrtákovi zo starej Zeme a Verneovcoch som čakala s nadšením. Ivo Hury píše veľmi jednoducho a prvé dve knihy boli príjemnými oddychovými adventúrami so štipkou steampunku. Prišlo mi však, že posledný diel je unáhlený. Má mnoho zaujímavých myšlienok, avšak prvých 100 strán bolo chaotických a z jednej strany sa v nich ani nedialo nič, čo by udržalo vašu pozornosť, snáď len veľmi rýchle striedanie scenérií. Potom dostanete pocit, že tretia kniha nemôže byť koncom tohto príbehu, pretože je tu stále mnoho, čo sa môže stať alebo čo treba vysvetliť (prípadne čo sa ešte dá viac rozvinúť). A potom z ničoho nič príde ten koniec. A vy čučíte na tie stránky a nechápete, čo sa, preboha, stalo. Neviete s istotou, či ten koniec bol šťastný, smutný, alebo aký vôbec má byť. Viete len jedno, unikli vám nejaké súvislosti, ktoré by vám objasnili, čo všetko sa vlastne stalo. Pôsobí to uponáhľano, nedotiahnuto a to je neskutočná škoda. Svet ma naozaj bavil, na začiatku mal dej malinké muchy, a hlavne teda bol sústredený len na dve postavy. Potom ale pokračoval zaujímavým prostredím aj zmenou k sympatickejším a živším postavám a nakoniec upadol do chaosu. Čo sa úplne presne stalo Anne sa nedozvieme, síce teórie nám autor poskytol. A preto sa mi s ťažkým srdcom dáva pomerne nízke hodnotenie dielu, na ktorý som sa skutočne tešila a očakávala od neho viac ako od Minsk Expresu a Under Yorku. 

5/10

Finálny verdikt: